niekoľko. Je pekné, keď ich vie národ oceniť. Talenty si vážim aj ja.Na Slovensku je nenormálne veľa talentov. Dokonca toľko, že sú v telke každý deň. Nie jeden, ale hneď niekoľko. Je pekné, keď ich vie národ oceniť. Talenty si vážim aj ja.
Lenže.
Popri všetkých tých ľuďoch, ktorí spievajú, tancujú, kúzlia, žerú šialene veľké množstvá jedla a režú sa, sa začína vyskytovať ešte jedna kategória talentov. Sú nimi hendikepovaní. Tí, ktorí v živote prežívajú mnoho ťažkostí. My, diváci, cítime vo väčšine prípadov veľkú ľútosť. Zovrie nám srdce a nejeden z nás je tak dojatý, že vyroní aj slzu.
Najskôr chcem vyjadriť obrovskú poklonu ľuďom, ktorí aj napriek svojmu postihnutiu zvládajú obdivuhodné veci a majú aj odvahu predviesť nám ich. Väčšinou tvrdí porotcovia majú ale viditeľne iný problém. Nemajú srdce vyhodiť zo súťaže tých, ktorí nepredvedú nič obdivuhodné. Viem, asi to znie príliš tvrdo. No budem čakať na to, kedy získajú odvahu sami pred sebou a takýchto kandidátov zo súťaže vyhodia. Určite to pre nich nebude ľahké, ale určite sa na to odhodlajú, keď si dokázali robiť srandu z mentálne postihnutého účastníka súťaže, ktorý nepodal dobrý výkon. Práve pri ňom som mal pocit, že je super, že dostal odvahu zaspievať pred veľkým obecenstvom. Prečo nepodporili aj jeho? Neviem, ale zaujímala by ma odpoveď na túto otázku.
Nemám rád masové televízne šou a už vôbec sa k nim nemám chuť vyjadrovať. No práve tieto okolnosti pritiahli moju pozornosť a som nesmierne zvedavý na ďalšie udalosti. A taktiež sa veľmi teším na titulky printových médií, ktoré budú informovať o vylúčení ľudí so smutným osudom zo súťaže. Možno budú aj polemizovať, či bolo správne ich vyhodiť. Ja sa pýtam, či bolo správne niektorých nechať postúpiť. Súcit a podpora osobnosti je jedna vec, súťaž a talent zase druhá.