donmatti

Dnes mi volal Eugen. Nepoviem vám aký. Nechcem. Ale som rád, že len volal. Eugen totiž občas smrdí. Viem, veľa ľudí smrdí a je to úplne prirodzené. Aj ja občas smrdím. Hlavne nohy, keď idem na dlhšiu prechádzku. No Eugen smrdí inak. Ale aj tak je dobrý chlapec.

Párkrát sme sa o tom rozprávali a sľúbil mi, že s tým niečo spraví. Pýtal som sa ho, či to vôbec cíti, lebo ak by to necítil, tak by som mu to trošku prepáčil. No on mi provokačne povedal, že to cíti, ale páči sa mu, že smrdí. Vraj aspoň „vonia“ inak ako všetci ostatní. To mal pravdu. Teda až na to slovo „vonia“. Zatvorte oči a predstavte si slovo „voňať“. Oči nezatvárajte, lebo by ma už nikto nedočítal. No ja si predstavím vôňu Hugo Boss kombinovanú s práve odkrojeným parmezánom. Vy si predstavíte asi niečo iné. To ale Eugen nie je. On nie je parmezán a už vôbec nie Hugo. Je to Eugen a ani nevonia ako Hugo.

Chcem vás preto touto cestou poprosiť o to, aby ste napísali pár slov, ktoré by mohli Eugena prinútiť sa umývať. Mohli by ste ho tak zachrániť od vyhadzovu z práce, rozvodu s nie veľmi peknou (čo už) manželkou a mohli by ste tak zachrániť aj naše priateľstvo. Ak to nedopadne dobre, dám vám jeho adresu, aby ste sa s nim kamarátili radšej vy.