donmatti

Začnem úplne normálne. Predstavím sa. Ľudia mi od malička hovorili, že je pekné sa predstaviť, ak chcete na ostatných zapôsobiť. Ja chcem na vás zapôsobiť, tak sa predstavím. Vlastne som vždy chcel na všetkých zapôsobiť. Nikdy som nechcel byť nepôsobivý. Občas sa nepodarí, ale inokedy zase na človeka zapôsobíte tak, že sa nedá odpôsobiť. Tomu niektorí nadávajú „láska“. Keď zase príliš pôsobíte sám na seba, je to narcizmus. Aj tu sa dá pôsobiť až tak, že sa nebude dať odpôsobiť. V tom prípade treba občas otvoriť dvere a niekoho pozdraviť, aby ste aspoň vedeli, že tam nie ste sám, aj keď ste jediný pôsobivý a úžasný.

Chcel som sa predstaviť. Moje meno je bežné a priezvisko skoro nezapamätateľné.  A pochádzam z jedného nemenovaného mesta. Ak ho poznáte, tak viete, že je veľmi pekné. Sú tam aj pekné stromy, aj keď posledný rok dali niektoré preč. Ale ak poznáte túto situáciu, tak o tom máte zrejme vlastný názor. No a pred troma rokmi som odišiel na vysokú školu. Do iného mesta. Väčšieho. Krajšieho asi nie. Ale neviem to určite. Spravte si vlastný názor, ktoré z tých dvoch je krajšie. Študujem marketingovú komunikáciu a reklamu. Začalo ma baviť PR a tiež sa naň trošku špecializujem. Ak niekto nevie (možno všetci vedia), tak PR je také hranie sa s ľuďmi. Ale väčšinou to nie je ako pri Človeče, nehnevaj sa. Tá hra baví len toho, ktorý robí s PR. Tých ľudí, ktorí sú ovplyvňovaní, už veľmi nie. Človeče nemám rád. PR už hej.

Tak som rád, že sa už poznáme. Ja vás nie, lebo neviem, kto to prečíta. Vy mňa už hej. Aspoň dúfam. Snažil som sa o to, aby ste si o mne spravili čo najkomplexnejší obraz.

Ale mám radosť, že sa budeme mať možnosť spoznať oveľa lepšie.

P.S.: Prikladám moje foto, pretože nemám rád, keď niekto píše anonymne.